Angelika Kutišová

Angelika Kutišová
Na ceste Nesladím som našla pokoj. Nesladím je ako nájsť domov. Môžem byť hocikde, hocikedy a hocikoľko...vždy sa chcem vrátiť domov. Tu som vyrovnaná, spokojná a tu sa cítim najlepšie. 

Bola som dievča "krv a mlieko"... poznáte to?

 V puberte...

Nikdy som nebola „chudá“.
Lepšie povedané, vždy som bola dieťa z krvi a mlieka. Vtedy, v časoch môjho detstva, pediatri nevenovali veľkú pozornosť váhe dieťaťa pokiaľ nebolo vyslovene obézne, ale v dnešných pomeroch by som bola pravdepodobne na hornej hranici „normálnej váhy“. Taká som aj ostala nielen počas základnej školy, ale aj počas strednej školy, napriek tomu, že som sa veľmi aktívne venovala športu.
Tvrdé tréningy
Boli to tvrdé hodiny tréningu bojových umení 3-krát týždenne, strečing, posilňovanie, k tomu 2-krát týždenne menej intenzívna, avšak stále veľmi aktívna činnosť a športovanie pri asistovaní v tréningoch s malými deťmi, a pravidelné tréningové tábory. Takýto režim som mala počas celej strednej školy, a sčasti na základnej aj vysokej škole.
Napriek tomu som bola stále krv a mlieko. Pevná, ... ale krv a mlieko.
Odchod na internát

S príchodom internátneho života sa čiastočne preskupili záujmy, avšak odchodom niekoľko sto km z domu sa úplne zmenili aj možnosti a priestor na šport. Nehovoriac o strave. Internátne stravovanie bez pravidelného príjmu skutočných živín si vyžiadalo svoju daň.  Na školské obedy som nikdy nechodila, občas sme na internáte varili, avšak väčšinou to bolo stravovanie typu „čo dom dal“, resp. čo najjednoduchšie a najlacnejšie. V neposlednom rade to bolo obdobie nízkotučného ošiaľu a zatracovania masla, obdobie príchodu rastlinných olejov v tekutej, aj v stuženej forme. Kilá sa na mne nabaľovali, pričom dnes už viem, že pravdepodobne moje telo trpelo výrazným nedostatkom základných živín. 

Obézna a podvyživená

 
Prišli prvé pokusy „diét“, keď sme na internáte Univerzity varili sladkú kapustovú polievku, z ktorej nám po 3 dňoch bolo zle.  Nečudo, že telo trpelo.... jednak mu boli odobrané dovtedy v hojnom zastúpení dodávané umelé sacharidy a umelé tuky, a na druhej strane dostal len dobré sacharidy bez esenciálnych tukov a bielkovín. Bola to diéta – nerozumná, a maximálne nevhodná, najmä v období dospievania...
Neskôr som prešla takými diétami, ktoré boli omnoho väčšieho rozmeru ako je kapustová polievka.
Dnes už viem, že všetky boli len čiastočné (nedotiahnuté) v ponímaní toho, čo každá naozaj znamená.

Pokusy o diéty


Boli to:
  • rozlišovacia delená strava,
  • čiastočne paleo strava,
  • stravovanie na základe nízkeho glykemického indexu,
  • tzv.  „ketogénne“ stravovanie – nízkosacharidové,
  • a aj krátkodobé predsúťažné superkompenzačné diéty, ktoré ma vždy úplne rozbili.
 A prečo mi nevyhovovali?
  • Rozlišovacia delená strava nedbala na dobré alebo zlé cukry, či tuky.... hlavne, nech sa delí..... stalo sa tak, že som v tzv. uhľohydrátový deň zbúchala obrovskú porciu sladkej paradajkovej polievky s karamelom (ale v zmysle delenia stravy bez syru) a veľkú porciu (alebo aj dvojitú) kapustových fliačkov, poriadne posypané práškovým cukrom. A na večeru samozrejme ešte trojitú zmrzlinu alebo koláč a nejaké tie kocky horkej čokolády (za horkú sa považovala akákoľvek horkejšia čokoláda tmavej farby...)...pretože to táto diéta povoľovala, ba v uhľohydrátový deň priam nakázala.
  • Čiastočná paleo strava nedbala na potrebu príjmu sacharidov, dobrých sacharidov, zároveň som nedokázala vylúčiť mliečne výrobky ako ani orechy... takéto stravovanie znamená dodnes pre mňa príliš veľa obmedzení, príliš veľa zákazov...
  • Stravovanie na základe nízkeho glykemického indexu som aplikovala niekoľko rokov, kým som zistila, koľko jednoduchých cukrov do seba v skutočnosti tlačím, ach.... Takéto stravovanie rozlišuje síce potraviny podľa obsahu cukru, ale nahradzuje glukózu fruktózou a ignoruje jeho škodlivosť na organizmus. Takisto nerešpektuje zložitosť trávenia a naštartovanie vedľajších biochemických procesov v tele, ktoré sa neskôr stávajú skutočnými dôvodmi vzniku metabolických syndrómov.
  • Ketogénna strava je dodnes v mnohých výživových inštitúciách komunikovaná ako „ketogénna“, hoci ide len o obyčajné obmedzenie kalórií nedbajúc na to, že denný príjem kalórií (v sáčku) tvoria cukry, škroby, bielkoviny a žiadne tuky.... Ako vieme, ketogénna diéta je inak nazvaná aj tuková, čiže logicky nemôže pri diéte obmedzenej v tukoch ísť o ketogénnu diétu. Tá „moja ketogénna diéta“  síce až takáto neúplná a chybná nebola, ale aj tak nebol dostatočne navýšený príjem zdravých tukov, jedla som aj priveľa bielkovín a možno aj výber sacharidov nebol úplne najsprávnejší, aj keď bol pod hranicou 50g .... Každopádne, ohľadom ketogénnej diéty som po toľkých skúsenostiach nadobudla názor, že patrí do rúk skutočných odborníkov, lekárov, a žiadnych iných, hoci aj dobrých výživových poradcov.
  • Nízko - sacharidové stravovanie mi v podstate vyhovuje... stravovanie so stredným obsahom sacharidov (tj. Do cca 100 g pri mojej postave) je dokonca absolútna sloboda v stravovaní s prihliadnutím na to, čo je zdravé a prospešné.
  • Krátkodobú superkompenzačnú diétu by som už nerobila. Aplikovala som ju pred svojím prvým aj druhým maratónom. Po tom prvom maratóne som sa potom týždne nevedela dojesť sacharidov akéhokoľvek druhu a áno, žiaľ, najmä tých zlých, a samozrejme, čím viac som jedla, tým viac si telo pýtalo. A hlavne cukrov. Rozhodne takáto diéta pred súťažou nikomu neuškodí, prvé 3 dni, kde sa obmedzuje príjem tukov a príjem sacharidov je snáď limitovaný iba na príjem glykogénu z mäsa, prijímajú sa len bielkoviny .... ale ďalšie tri dni, kde je potrebné rozlišovať príjem sacharidov podľa glykemického indexu a zároveň, aby to boli aj zdravé, aby sa neprijímali tuky a bielkoviny .... je podľa môjho názoru neľahká úloha. A keď sa nespraví úplne správne, potom je z toho niekoľko plus kilogramov, ktoré nevybeháme ani na tých 42.195 km na maratóne.
    Suma sumárum....

... od strednej školy sa neustále točím okolo stravovania, okolo diét, okolo hľadania cesty k štíhlosti. S pribúdaním veku sa už stále viac točím aj okolo kvalitných =- nekvalitných výrobkov v obchodoch. Tie nekvalitné, žiaľ, rastú ako huby po daždi.
Od strednej školy sa točím vlastne okolo hľadania cesty k ideálnemu stravovaniu, prospešnému pre zdravie.

Nesladím je cesta


   Spojením týchto skúseností a vyselektovaním dobrého a „zlého“, a v neposlednom rade obmedzujúceho, prirodzene vznikla cesta stravovania, ktorú prezentujeme pomocou nášho občianskeho združenia Nesladím OZ.

Čo dalo Nesladím mne?

  • Našla som stravovanie, ktoré nie je diéta, nakoľko v dennom príjme sú zastúpené všetky makro aj mikronutrienty...
  • Našla som stravovanie, ktoré nie je diéta, pretože vo vyživovaní vlastného tela sa nemusím obmedzovať...
  • Vyselektovala som tie potraviny, ktoré sú zdraviu škodlivé, a teda najlepšie, čo pre seba môžem urobiť je, keď ich nebudem konzumovať...
  • Relatívne rýchlo a jednoducho sa dá zvládnuť aj program Nesladím, v ktorom telo bojuje a dožaduje sa niektorých potravín, na ktoré bolo doslova navyknuté (až závislé)...
  • Očistia sa chute, sladké je už inak sladké, a dobré jedlo dostane absolútne iné dimenzie...
  • Predefinovala som aj pojem zdravé jedlo a je mojou a našou neustálou snahou sledovať informácie o stravovaní nielen kvôli zdraviu, ale aj kvôli tomu, aby sme Vedeli, poznali a boli uvedomelé...
 
Dôležitosť komunikácie

Veľa o tom, ako vybrané stravovanie zvládneme a ako sa ich budeme držať resp. ako na ne zareagujeme, je v našej hlave. Preto je dôležité o všetkých skúsenostiach, úspechoch, neúspechoch a pochybnostiach komunikovať a radšej sa pýtať, ako sa v sebe trápiť.
Mnoho aspektov z predchádzajúcich skúseností a diétovaní je využitých a aplikovaných, len v inom kontexte. Aby bolo stravovanie prirodzeným a kľudným dôsledkom vyživovania tela, k tomu človek musí dozrieť. Nedá sa všetko zmeniť naraz. Doprajme si čas a trpezlivosť.
Je Vám môj príbeh povedomý?
 
Myslím si, že tieto skúsenosti sú viac alebo menej známe všetkým, ktorí bojujú s neustálym nutkaním jesť. Veľakrát je to, samozrejme, priamo spojené aj s bojom s váhou. Kým sa vyčistia všetky oblaky, hmly a zjaví sa nám cesta, ktorou máme ísť, môže to trvať roky rokúce tak, ako to trvalo aj mne.
Dobojujeme spolu 

Preto sme sa rozhodli, že skúsime všetkým doteraz bojujúcim pomôcť, skrátiť im cestu hľadania a vysvetliť základné princípy čo najjednoduchšie, aby sa dokázali toho držať a nemusieť už viac bojovať.  Chceme pomôcť, aby ste sa nemuseli brodiť ďalšími rokmi skúšania a hľadania informácií na vlastnej koži, ale aby ste mohli už nastúpiť na cestu, z ktorej už nebudete ani musieť a ani chcieť odbočovať.
A ak z nej aj na chvíľu odbočíte, bude sa vám žiadať vrátiť naspäť k Nesladím spôsobu stravovania.